Späť

Puojd Idealistic

Mgr.art. Michaela Bednárová
Puojd s.r.o., December 24, 2013

Photo: Dalibor Krupka
https://www.puojd.sk/
Photo: Dalibor Krupka

Jakub Ptačin a jeho pätoro k lepšiemu Slovensku sa šírilo po sociálnych sieťach a zasiahlo aj bulvár. Chvalabohu! A viac takéhoto myslenia, povedala som si. A pripomenúť zopár pekných myšlienok treba najmä v dobe, keď je najaktuálnejšou témou Slovenska frustrácia.

Ako to máš ty s národnou hrdosťou?
Myslím si, že som pomerne dosť hrdý na to, odkiaľ pochádzam. Či to je národná hrdosť alebo skôr nejaký zdravý lokálpatriotizmus, je na zvážení. Vyrastám už v otvorenej Európe a vnímam sa viac "európsky" aj keď s jasným pocitom toho, kde je môj domov a korene. Nepotrebujem ísť nikde pochodovať, nepotrebujem k tomu nikoho nenávidieť. Zaujíma ma naše kultúrne dedičstvo, ako sa s tým dá pracovať dnes a čo sa z toho môžeme naučiť.

Photo: Dalibor Krupka
https://www.puojd.sk/
Photo: Dalibor Krupka
Tričko Kubo

Myslíš si, že jednotlivec môže ovplyvniť chod krajiny, v ktorej žije?
Samozrejme. Podľa mňa je to bezpredmetná otázka. Pre niekoho to môže znieť idealisticky, pre niekoho naivne a v duchu si povie "veď počkaj zasran, vyfacká ťa život a zmeníš názor". Podľa mňa ho však ovplyvňuje denne a dokonca žijeme v dobe, kde ho môže ovplyvniť oveľa jednoduchšie ako kedysi. Problémom je, že stále čakáme že to "niekto" zmení. Lenže ten niekto už vcelku dlho nechodí a je na čase si uvedomiť, že ten niekto sme my. Ako vraví Ivan Ježík, potrebujeme viac malých hrdinov. Hrdinov každodenného života a bežných situácií. Určite potrebujeme aj tých "veľkých" hrdinov a správnych politikov, oni však tiež musia z niečoho vyrásť. Ako keby sme si stále mysleli, že ten "spasiteľ" príde len tak z čista-jasna a zrazu tu bude všetko dobré bez toho, aby sme museli aj my niečo začať robiť inak.

Keď je reč o hrdinoch, ktorí ľudia, občianske združenia, iniciatívy menia Slovensko k lepšiemu bez pomoci vlády? Koho si veľmi vážiš?
Vždy som si extrémne vážil ľudí, ktorí pracujú s telesne či duševne postihnutými. Ľudí, ktorí pracujú s bezdomovcami, či drogovo závislými. Ja naozaj robím viac tých "cool" aktivít, ale títo ľudia robia neuveriteľnú prácu. Prácu, kde si naozaj "zašpiníte" ruky a kde sa stretávate s naozajstným utrpením. Nesedia pri počítači, ale idú von. Vidia a riešia veci, ktoré my niekedy nechceme alebo "nemáme čas" vidieť.

Čo si zmenil k lepšiemu vo svojom rodnom kraji?
Keď som žil na Orave robil som projekty propagujúce známe osoby pochádzajúce z Oravy. Spravili sme knihu Dve tváre Oravy, ktorá mapovala súčasnú a historickú podobu každej obce na Orave. Okrem toho sme 6 rokov organizovali veľmi punkový, ale o to úprimnejší festival Budafest. Keďže som teraz doma veľmi málo, ťažko sa mi pracuje na projektoch, ktoré sú spojené s Oravou.

Ten veľmi punkový festival ešte existuje?
Nie, nie, už je to niekoľko rokov pasé. Namiesto neho tam ale vznikol krajší a lepší projekt, ktorý spája všetky možné zmysluplné aktivity mladých a organizujú si ho tam oni sami bez akýchkoľvek veľkých peňazí, ale o to úprimnejšie.

Photo: Dalibor Krupka
https://www.puojd.sk/
Photo: Dalibor Krupka
Tričko Kubo

Nakoľko má možnosť človek narodený v chudobnom regióne, pochádzajúci z priemerných slovenských pomerov šancu dosiahnuť vyššiu kvalitu života?
V prvom rade si dovolím nesúhlasiť, že Orava je chudobný región. V porovnaní s ostatnými naozaj chudobnými regiónmi, kde je nezamestnanosť okolo 30%, sme na tom naozaj dobre (u nás je tá nezamestnanosť medzi 10 a 13%). Náklady na život sú tu nepomerne nižšie atď. atď. To, čo je na jednej strane nevýhoda, je však aj výhoda - myslím si, že človek z odľahlejších regiónov je motivovanejší dokázať, že sa vo "veľkom svete" nestratí a zároveň do neho asi podvedome vstupuje o niečo skromnejšie (čo ale samozrejme nie je vždy výhoda). Myslím si, že žijeme v dobrej dobe a aj keď je človek z odľahlejšej časti Slovenska, ak je šikovný a pracuje na sebe, nemá s tou spomínanou vyššou kvalitou života žiaden problém. Na ZUŠ ma učila rovnaká pani učiteľka ako Jozefa Kabaňa, ktorý je z blízkej dedinky a je teraz šéf dizajnérom v automobilke Škoda. Veľmi dlhú debatu by sme mohli viesť aj na tému čo pre koho znamená tá "vyššia kvalita" života.

Čo teda znamená vyššia kvalita života pre teba?
Pre mňa je to o slobode. O slobode v dvoch rovinách. V prvom rade tá sloboda, ktorú už ja a ľudia mladší ako ja berieme ako samozrejmosť. To, že som si mohol dovoliť kritizovať veci, za ktoré by ma možno ešte pred 15 rokmi zastrelili a pred 30 zavreli. V druhom rade sloboda, ktorú mám vďaka tomu, čím sa živím. Sloboda v tom, že môžem robiť s klientmi, ktorých mám rád, že si sám delím svoj čas a môžem ho venovať aj neziskovým projektom. Neuveriteľná sloboda plynie z toho, keď človek môže robiť to, čo ho baví, napĺňa a robí šťastným.

Chcel by si sa niekedy v budúcnosti vrátiť žiť na Oravu?
Chcel a hádam sa aj vrátim. Výhoda mojej práce je, že ju teoreticky viem robiť z akéhokoľvek miesta na svete, kde je internet. Určite by som chcel, aby raz moje deti padali z tých istých stromov a hľadali porno časopisy na tom istom futbalovom ihrisku ako ja. Aj keď tie porno časopisy už asi nebudú zaujímavé potom. Je to ale veľká hudba budúcnosti pre mňa.

Od "futbalu" k inej téme: bicykluješ?
Áno, snažím sa :) Chalani z Pecobikes mi spravili krásny custom bike, len mám šťastie na defekty (áno viem, musím si viac dofukovať kolesá). Vnímam to však bez nejakých extrémnych emócií viac racionálne. Viem, do akej vzdialenosti sa mi to oplatí ešte na bajku a kde už sadám do auta. Mám veľmi rád aj autá :)

Photo: Dalibor Krupka
https://www.puojd.sk/
Photo: Dalibor Krupka

Ty si takzvaný multifunkčný človek, nielen že dobre rečníš, ale aj dobre konáš. Vymenuj nám všetky tvoje aktivity.
Nemyslím si, že som multifunkčný človek. Je to u mňa jednoduché. Živím sa dizajnom a pomaly čoraz viac komunikáciou a marketingom. Popri tom sa snažím niečo okolo seba meniť, aby sa mi žilo lepšie. Toto sa deje podľa toho a vďaka tomu, akými ľuďmi som obklopený. Od januára budeme mať prvý krát naše vlastné priestory, kde budeme pracovať. Úplne sme zmenili koncept našej značky Poctivo a od nového roka to skúsime trochu inak. S Milk studiom robíme novú konferenciu o dizajne a s projektom "To sa nedá" sa pozrieme na pár štátnych webov, ktoré by sme chceli spustiť v trošku zaujímavejšej forme. Uvidíme, čo ďalšie prinesie rok 2014.

Čokoľvek ten nový rok má priniesť aj vám, pamätajte na toto: budúcnosť patrí idealistom, skeptici sú OUT!
Šťastné a idealistické praje Puojd!