Späť

S Baluškami na planéte P(l)uto

Mgr.art. Michaela Bednárová
Puojd s.r.o., October 11, 2015

To, že P(l)uto je priestor, kde má ľudské PUTO veľkú silu, cítiť nielen z názvu združenia, ale i z aktivít, ktoré sestry Baluchové realizujú. Od roku 2011 sa pod hlavičkou občianskeho združenia OZ P(L)UTO venujú sociálnej inklúzii netradičnou formou. "Balušky" sa snažia opätovne začleniť sociálne vylúčených ľudí do pracovného, tvorivého procesu a často i späť do života. Snažia sa dopriať im pri výrobe pluto-výrobkov pocit potrebnosti, zadosťučinenia a prinášať radosť z vykonanej práce. Prišli na to, ako si môžu byť viaceré cieľové skupiny navzájom užitočné a ako prispieť k vytvoreniu lepšieho sveta. Aj keď, popravde, nie vždy je to jednoduché... Viac v rozhovore s Kristínou Baluchovou a jej sestrou Bobou Markovič Baluchovou.


Photo: Michaela Dutková
http://www.puojd.sk/
Photo: Michaela Dutková

Z času na čas má každý z nás chuť urobiť niečo dobré a pomôcť tým, čo to nemajú v živote jednoduché. Vám však nestačila jednorázová akcia, ako napríklad charitatívny vianočný blší trh pred dvoma rokmi. Prečo ste sa rozhodli prevádzkovať kamenný charitatívny obchod Plutošop na Panskej 13?

K: Pluto začalo a funguje ako experiment. Otvorenie Plutošopu bolo prirodzeným vyústením deja. Spoznala som viac a viac chránených dielní, ako aj ich krásnych výrobkov. Cítila som potrebu ich ukázať svetu a šíriť tak ďalej ich zvesť.
B: Skoro dvadsať rokov sa venujem dobrovoľníctvu, sama robím na veľa aktivitách bez nároku na honorár, čiže nič v spojení s OZ Pluto nepovažujem za jednorázovú akciu. Napríklad naše blšáky si už žijú vlastným životom. Hocikedy nájdeme od neznámych ľudí pred Plutošopom tašku plnú zachovalých kúskov oblečenia, vlny, látok – určených na blší trh alebo naše recyklo-workshopy. Už ani nepotrebujeme dávať výzvy na sociálne siete.

Rozhodli ste sa prepojiť charitu s módou. Prečo práve s módou?

K: Je to skôr také metaforické pomenovanie, ktoré sme vymysleli práve pri unikátnom projekte „Šaty robia človeka“. Mnoho ľudí vníma „charitu“ ako niečo otravné. Chceli sme tomu teda dať doslovne „iný šat“.
B: Ešte by som k vnímaniu pojmu „charita“ dodala, že často si ju ľudia spájajú so zbierkami vo farnostiach na fungovanie sirotincov, nemocníc, sociálnych centier – v krajinách s nižšími príjmami kdesi na africkom či ázijskom kontinente. Preto sme na vylúčenie ľudí so špeciálnymi potrebami a postihnutím na Slovensku chceli poukázať inak. Cez prepojenie dizajnu a módy to zaujalo širšiu cieľovú skupinu.

Hovoríte o výrobkoch v Plutošope ako o originálnych, ručne vyrobených klientmi chránených dielní, nositeľných, cenovo dostupných a inklúziu podporujúcich. Dokáže predaj týchto výrobkov uživiť chod obchodíka?

K: Žiaľ nie.
B: Toto si naozaj vyžaduje stručnú odpoveď (Nie), alebo niekoľkohodinovú rozpravu.

Ako sa vám darí vo vytváraní/budovaní lepšieho sveta? Ešte stále máte chuť experimentovať so sociálnym podnikaním?

K: Toto je veľmi ťažká otázka a obávam sa, že v odpovedi postrehnete istú dávku rozčarovania. Štatút sociálneho podnikania totiž na Slovensku v podstate neexistuje. No snažíme sa aspoň udržať samotnú filozofiu - ak raz bude Pluto, resp. Plutošop ziskové, mám zoznam ďalších asi desiatich nápadov, ktoré by som vedela rozvíjať. Takto to ide pomalšie, no zatiaľ sme to nevzdali...
B: Mojimi srdcovými témami sú dobrovoľníctvo a zodpovedná (rozvojová) žurnalistika. Tým, že v týchto oblastiach robím výskum a prednášam na školách – svojím spôsobom prispievam k vytváraniu lepšieho sveta. Nech to znie akokoľvek ako fráza. V týchto mesiacoch sa snažím sledovať podujatia a navštevovať semináre, majúce v názve kľúčové slovné spojenia, ktoré (dúfam) nepôsobia účinne len pri písaní grantov a žiadaní o financie, ale aj v realite – sociálne podnikanie a trvalá udržateľnosť. Lektori zväčša pochádzajú zo zahraničia, i zo susedného Česka a čoraz väčší dôraz sa kladie na crowdfunding a fundraising, ktorý je pre naše OZ Pluto kľúčový pre prežitie.

Kto teda podporuje fungovanie a napredovanie OZ Pluto?

K: V princípe žijeme z 2 % z daní a z príležitostných príspevkov jednotlivcov. Honoráre z mojich predošlých troch kníh som tiež venovala na chod Pluta a Plutošopu. Práve teraz uvádzame na trh najnovšiu knihu pre detské publikum. Nesebecky dúfam, že sa jej veľa predá, je to zbierka básničiek pre deti, volá sa Kamoši z vypáraného svetra a svojou podstatou sa týka Pluta, ako aj vecí a ľudí na okraji záujmu spoločnosti.

Photo: Michaela Dutková
http://www.puojd.sk/
Photo: Michaela Dutková

Spolupracujete s viac ako dvadsiatkou chránených dielní... Zaujíma ľudí príbeh, ktorý je za výrobkom, dostupným v Plutošope?

K: Áno, často to však zistia až počas výberu výrobku v Plutošope, po jeho zakúpení.
B: Príbeh predáva. Pre tieto výrobky ho však netreba umelo vymýšľať, on tam jednoducho je – keďže sa vždy spája s konkrétnou osobou, osobnosťou, ktorá daný pluto-výrobok vytvorila.

Photo: Michaela Dutková
http://www.puojd.sk/
Photo: Michaela Dutková

V lete ste predstavili voňavé ponožky s pusinkami ako výsledok spolupráce OZ Pluto, chránenej dielne Aliis a značky Puojd. Ako k tomu došlo?

K: Často sa pri vymýšľaní nového projektu odrážam od charakteru a možností samotnej dielne z pluto-siete. Vedela som, že v Aliis nedokážu upliesť ponožky, ale z tejto výnimočnej chránenej dielne sme mali množstvo iných pekných výrobkov a voňavých vrecúšok. Tak som zo žartu povedala - poďme urobiť voňavé ponožky – veď to by chcelo mať doma určite mnoho ľudí. Oslovila som kvôli dizajnu ponožiek Mišku Bednárovú z Puojdu. Jej sa to zdalo asi tiež vtipné, a tak vznikol voňavý balíčiek pusinkových pluto-ponožiek od Puojdu a levanduľového vrecúška od Aliis.

Stretávate vo vašich modeloch a s pluto-doplnkami ľudí zo Slovenska alebo skôr nachádzate klientelu medzi turistami?

B: Turisti a turistky poznajú pojem „charity shop“ zo svojich domovín, čiže vedia, čo v našom obchodíku očakávať a na aký typ aktivít ide výťažok z predaja produktov. Takže, povedala by som (aj keď štatisticky to dátami podložiť neviem), že turisti vyhrávajú nad domácimi. No na podujatiach, ako Dobrý trh či festival Pohoda, stretávame ľudí v našich tričkách (zo spolupráce s dielňou Vstúpte z Malaciek), alebo v tielkach (zo spolupráce s DSS Prima). No a keby nejaká módna štylistka nahlas predpovedala na leto návrat ponožiek do sandálov, tak by sme videli aj viac pusinkových ponožiek. Pluto-výrobky (tričká, zástery aj spomínané ponožky) si už našli svojich majiteľov a majiteľky vo Veľkej Británii, Francúzsku, v Česku aj v Novom Mexiku. O pár týždňov poputujú na Nový Zéland.

Ste filantropky? Kto iný je pre vás filantropom či filantropkou?

B: Keď pripravujem tlačové správy pre OZ Pluto o našich projektoch a potrebujem nejakým spôsobom zaškatuľkovať funkciu mojej sestry – označím ju za filantropku. Čiže minimálne jednu v rodine Balušiek máme. Pre mňa je však najväčší hrdina na Slovensku 86-ročný otec Antonio, ktorý to nemal v živote ľahké za žiadneho režimu a ostáva bojovníkom do svojich posledných dní. Osobne nepoznám človeka s viac otvoreným srdcom, ako má on.
K: Pár mojich kamarátov a známych, ktorí ma oslovili, že chcú pomôcť... – to sú pre mňa moji hrdinovia.


Photo: Michaela Dutková
http://www.puojd.sk/
Photo: Michaela Dutková

Čo nosíte na sebe vy? Teda okrem pluto-výrobkov...

B: Veľká väčšina môjho šatníka pozostáva z kúskov zo second-handov. Keď si chcem urobiť radosť pri špeciálnych príležitostiach, zainvestujem do výrazných farebných, no nositeľných kúskov od Puojdu, Yaxi Taxi či Dany Kleinert.

Čo chystáte v OZ Pluto v najbližších mesiacoch?
K: V blízkej dobe sa chystáme spustiť e-shop, ktorý bude môcť prezentovať krásu výrobkov z chránených dielní aj za hranicami Bratislavy. Druhou métou je už spomínaná rozprávková knižka a sprievodné produkty – Zbytkáčikovia a ďalšie pluto-hračky. Treťou je – prežiť ďalší rok, udržať prevádzku Plutošopu. Držte nám prsty!

Za rozhovor ďakujeme Martine Švirlochovej.